Pár slov o sieťotlači
Sieťotlač bola vynájdená na ďalekom východe (Čína, Japonsko, Kórea). Technológia spracovania bola vyvinutá v roku 1929 v USA odkiaľ ju po 2. svetovej vojne prevzala Európa. Do Československa ako prvý nechal doviezť túto techniku priamo z USA Tomáš Baťa. Najprv sa využívala najmä v priemysle. Hojne túto techniku začali využívať predstavitelia Pop Artu. Dnes sa používa bežne aj vo voľnej grafike. V poslednej dobe veľmi obľúbená moderná grafická technika (tlač na tričká, tašky…). Hodí sa k rýchlej práci pri veľkých sériách
Sieťotlač je založená na princípe pretláčania farby cez sito. Sito je tvorené rámom, na ktorom je napnutá sieťovina ako maliarske plátno na svojom ráme. Najčastejšie používané materiály na sieťovinu sú polyester, nylon, hodváb alebo kovové vlákna. Sito je upravené tak, aby (podľa motívu) niektoré miesta boli pre farbu priechodné a iné nie. Pokiaľ chceme tlačiť viacfarebný motív, musíme mať pre každú farbu vlastné sito s vlastným motívom. Motív sa na sito nanáša najrôznejšími technikami, najčastejšia však je metóda fotomechanická.
Keď je pripravené sito s motívom, môže začať proces samotnej tlače. Najprv je nanesená farba, ktorá je následne pomocou stierky, pretlačená nezalepenými otvormi na site na potlačový materiál. Stierka sa skladá s pevného (dreveného, kovového) držadla a gumového ostria.
Spektrum potlačových materiálov u sieťotlače zahrňa všetko od papiera, cez kov a plast až po textil. Je tak asi najväčšie zo všetkých ostatných dostupných tlačových techník. Konkrétne pri potlači textilu je táto metóda veľmi obľúbená, pre velmi kvalitnú a trvácnu tlač.
Všeobecne platí, že je za pomoci sieťotlače na potlačovaný materiál nanesená oveľa silnejšia vrstva farby než pri ostatných technikách. To sa využíva u potlačovaných produktoch. Sieťotlač je najčastejšie volená pri tlači plagátov, obalov, samolepiek a pri potlači CD a DVD a textilu. Využitie tejto techniky je ozaj veľmi rozmanité.